„Pozdvihnite dlho skľúčené srdcia svoje, Slovania, a s pomocou Božou odvahu naberte k činom,“ napísal Štúr v diele Slovanstvo a svet budúcnosti a pre mnohých je to aj dnes veta, po ktorej im Garmin nameria tep ako Saganovi pri špurte a ešte im aj naskočí husia koža.
Rusofilstvo nových fašistov či nostalgických pamätníkov na časy socializmu, keď bol všade poriadok, každý pracoval a všetko stálo tri koruny, alebo tých Slavianov v ľanových košeliach, čo manifestujú s insitnými predstavami o slovanskej vzájomnosti, oprašujúc torzá Kollárových a Štúrových úvah bez pochopenia kontextu, nás síce môže zabávať, ale v konečnom dôsledku nás v dohľadnom čase vráti tam, kde sme boli.
Lebo rusofil srdcom sa neočkuje.
