Ak už nikto iný, za existenciu zaľudí by mali byť vďační prinajmenšom politickí redaktori. Uprostred zúriaceho leta a zavárania uhoriek nás ako poslovia bohov zásobujú politickými udalosťami.
Nadchádzajúce definitívne rozštiepenie a faktický zánik strany síce budú znamenať vyčerpanie tohto rezervoára, ale nezúfajme, narazí sa tým sud nový.
Totiž, hrabať sa v tom, ktorý začlovek narobil na straníckom piesočku väčšie hlúposti (a narobili ich všetci), dnes nemá zmysel a pripomína to skôr patológiu. Je to pekná a záslužná práca, ale nemôžeme ňou obťažovať nikoho, kto sa sám neprihlási, že ho baví rezanie mŕtvol, skúmanie hnijúcich útrob a ukladanie zhubných nádorov do formaldehydu.
Ale nezúfajme, zápas Márie Kolíkovej s Veronikou Remišovou (alebo naopak), bude mať vplyv aj na dosiaľ organickú hmotu, ktorá javí známky života a má ambíciu v ňom pokračovať. Ako inak, máme na mysli vládnu koalíciu.
Ako vieme, Eduard Heger vec bagatelizuje s tým, že obe krídla sľúbili podporu vláde, takže nemá problém. To sa asi bude čudovať.
