„Do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš
A pekne zahoď všetky do studne
A rovno z prvej várky skús život bez pretvárky
A uvidíš, či z Teba ubudne.“
Odchod málokoho na Slovensku by dnes dokázal vzbudiť takú spoločnú vlnu smútku ako práve Milana Lasicu. Patril k tým niekoľkým vzácnym osobnostiam, ktoré sú svojim spôsobom votkané do kolektívneho povedomia národa.
Aj keď ho jeho celoživotní súputníci Július Satinský aj Jaro Filip opustili už pred rokmi, Lasica vždy znova a znova rozosmieval divákov aj poslucháčov všetkých generácií. Jeho nástrojom boli humor a úprimnosť.
A odišiel tak, ako celý život žil. Na javisku.
Čo je však podstatné, odchodom Majstra Lasicu stratila naša krajina nie len obrovský kus humoru či speváckeho aj rozpraváčskeho talentu. V prvom rade stratila veľkého človeka, s ktorým zmizol aj veľký kus rozvahy, taktu a ľudského dobra.
„Tak, čo? Ideme?“
„Poďme...“
