S povolenou dávkou preháňania platí, že novinári síce majú vláde pripomínať neplnenie sľubov, občiansky sa však z toho treba skôr tešiť. Zvlášť to platí pri vláde, ktorá má programové vyhlásenie poznačené stopami Luciferovho kopyta.
Ten sa po voľbách prestrojil za Igora Matoviča a vrhol sa do víru nápadov. Ich kvalitu najlepšie dokumentujú uznanlivé slová, ktoré zaznievajú pri ich rušení. Napríklad rezignácia na elektronické voľby v kontexte pandemických výkonov NCZI potešila aj vlažných priaznivcov tohto experimentu.
Ešte väčšie uznanie si vyslúžil Eduard Heger, keď odložil do koša nápad „vládnych novín“. Vlastne sa nenašiel nikto, kto by protestoval proti ich pochovaniu. Na zmenu názoru pritom nejestvujú dôvody, veď je to len zopár mesiacov, čo za program hlasovala unisono celá vláda a 89 poslancov. Kde sú? Prečo nekričia?
