Článok pokračuje pod video reklamou
Autorka je sociologička, spolupracuje s nadáciou Socia
„Starostlivosť o Andersa je taká nedostatočná, že uňho hrozí závažný psychopatologický vývoj,“ uviedol psychológ kliniky detskej psychiatrie o vtedy štvorročnom Andersovi Breivikovi.
O necelých tridsať rokov neskôr, 22. júla 2011, Anders Breivik spáchal najbrutálnejší útok, aký Nórsko zažilo od konca druhej svetovej vojny.
Najprv blízko vládnych budov v Osle nastražil bombu, pričom zomrelo osem ľudí. Potom sa vo falošnej policajnej uniforme dostal na ostrov Utøya, kde sa konal letný tábor vládnej Strany práce.
Tam s chladnokrvnou krutosťou postupne zastrelil 69 mladých ľudí a potom zavolal na núdzovú linku s oznamom, že „ukončil operáciu“ a je pripravený sa vzdať.
Breivik sa ku všetkým činom priznal. Nebolo pochýb o jeho vine, iba o jeho psychickej spôsobilosti a o tom, či pôjde do väzenia, alebo na psychiatriu.
Breivik nechcel byť vyhlásený za psychicky nespôsobilého. Za svoje činy necítil vinu, lebo „konal v sebaobrane“ a chcel chrániť Nórsko pred multikulturalizmom a islamom.
Účasť na pojednávaniach pravidelne začínal nacistickým pozdravom. Odmietol legitimitu súdu, lebo „ho menovali politické strany, ktoré podporujú multikulturalizmus“.
Nakoniec ho odsúdili na 21 rokov väzenia, čo je v Nórsku maximálny trest. Trest však môže byť predĺžený až na doživotie, ak ho budú považovať za hrozbu pre spoločnosť.
Nórsky Joker
Životný príbeh Andersa Breivika je poznačený narušenými rodinnými väzbami, ktoré sa reprodukovali cez viacero generácií. Pripomína fiktívnu postavu Jokera z rovnomenného filmu Todda Phillipsa v roku 2019.
Jokerove traumy z detstva spôsobili jeho psychické narušenie a opakované odmietnutie spoločnosťou ho doviedlo na cestu masového vraždenia.
