Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku
Keď Európska komisia na začiatku svojho mandátu v roku 2019 avizovala, že za svoju hlavnú prioritu považuje boj proti globálnemu otepľovaniu, eurobarometre a ďalšie prieskumy potvrdzovali, že väčšina občanov EÚ sa s tým viac alebo menej stotožňuje.
Prvé reakcie na balík konkrétnych opatrení na zníženie emisií oxidu uhličitého, ktorý Komisia predstavila minulý týždeň, však potvrdili, že oná široká podpora verejnosti bola založená na mylnom predpoklade, že snaha o záchranu sveta ich nebude nič stáť.
"Európa je dnes prvým svetadielom, ktorý predstavuje komplexnú architektúru na splnenie svojich klimatických cieľov," uviedla pri predstavení nových legislatívnych opatrení predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová. Tými hlavnými sú zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent už do roku 2030 a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Tritisíc strán
Čo si treba predstaviť pod pojmom "komplexná architektúra", o ktorej hovorí šéfka Komisie? Osem novelizácií existujúcich smerníc a nariadení, ktoré dopĺňa päť nových legislatívnych iniciatív. Spolu ide približne o tritisíc strán textu.
Najväčšiu časť z neho však tvoria analýzy dosahov jednotlivých návrhov. Podľa Komisie je výsledný mix politík "citlivou rovnováhou medzi cenovými opatreniami, cieľmi, pravidlami a podpornými opatreniami".
Hoci na slovenských sociálnych sieťach zatiaľ najväčší odpor vyvolal návrh na postupné ukončenie výroby spaľovacích motorov (technicky je zákaz formulovaný ako cieľ znížiť emisie CO2 v automobiloch do roku 2035 o sto percent), omnoho väčším politickým problémom budú návrhy na rozšírenie emisných povolení na oblasť vykurovania a dopravy.
