Názov nórskeho ostrova Utøya znie podobne ako modelová spoločnosť Utopia Thomasa Mora. O spoločenských ideáloch sa tu rozprávali táboriaci mladí socialisti. Pre Andersa Breivika to však bolo miesto, kde chcel vykonať svoj manifest, v ktorom bránil bielu Európu pred prisťahovalectvom, ktoré podľa neho mladí straníci advokovali.
Nórska rana po Breivikovi sa nezacelila, hnisá (reportáž Åsne Seierstadovej) Čítajte Za tých desať rokov, keď bolo počuť o Breivikovi, hovorilo sa s pobúrením najmä – slovami Vladimíra Pčolinského –, že má v base Netflix a klímu a či by radšej nemal stráviť zvyšok života študovaním omietky svojej cely.
Symbolického Breivika sa však nepodarilo izolovať.
A to je asi na celej veci najšokujúcejšie. Že Breivikove myšlienky, ktoré si kedysi vyhľadal na ultrapravicových weboch a z ktorých zlátal svoj manifest, dnes kolujú v bežných debatách.
Na breivikoviny narazíte v otvorených fórach aj na rodinných oslavách. Netreba byť členom radikálnej mládeže a ani v spodnej zásuvke držať nacistické tretky.
Brievikoviny píšu po sieti a vyslovujú v rozhovoroch ľudia, ktorí inak neberú steroidy, nevenujú sa bojovým umeniam, nepripravujú sa na násilný konflikt, ale v papučiach sa pletú každodennosťou.
