Elias Steinhilper a Moritz Sommer pôsobia ako vedeckí pracovníci Nemeckého centra pre výskum integrácie a migrácie v Berlíne
Protesty sú neoddeliteľnou súčasťou demokracie a prostriedkom účasti občanov na politickom živote. Ako demonštrácie vznikajú? Kedy a ako protichodné tvrdenia jednotlivcov prerastú do masovej mobilizácie?
Protesty zažívajú boom. Piatky za budúcnosť, Black Lives Matter či protesty hnutia „Querdenken“ dostali do ulíc krajiny desiatky tisíc ľudí. Niektorí z nich požadujú spoločenské zmeny, iní zachovanie status quo – demokracie žijú z protikladných postojov.
Nenadarmo je právo na demonštráciu zakotvené v článku 8 nemeckej ústavy.
Protesty sa považujú za bežný, zväčša legitímny prostriedok na vyjadrenie záujmov, na vyjadrenie politickej a spoločenskej účasti, ako aj za formu priameho vyjadrenia názoru popri voľbách či spolupráci s vedením politických strán.
V Nemecku sa na dennom poriadku demonštruje proti niečomu alebo za niečo. K masovým demonštráciám však dochádza zriedka.
Aj protest je drina
Protesty nemusia vždy sledovať iba pokrokové ciele. Ako sa ukazuje na príklade hnutia „Querdenken“ (protestné hnutie, ktoré sa sformovalo počas pandémie covidu-19 s cieľom odporovať protipandemickým opatreniam, pozn. prekl.), sú dokonca občas namierené proti samotnému demokratickému zriadeniu.
Kedy protesty vznikajú? Aké predpoklady spôsobujú, že rozhorčenie a nesúhlas jednotlivcov prerastú do masovej mobilizácie?
Za veľkými protestmi sa skrýva náročná práca, ktorá súvisí s organizáciou a mobilizáciou. Potenciálnych účastníkov treba informovať a presviedčať, aby svoj čas a energiu investovali do zhromažďovania. Výskumy pomenúvajú minimálne štyri podnety, ktoré predchádzajú protestom, a tiež to, ako a kedy prerastú do masových rozmerov či dokonca sociálnych hnutí.
