Tentoraz to Borisovi Kollárovi naozaj nevyšlo. Keby sme totiž mali vybrať jedného porazeného z víkendovej parlamentnej bitky o očkovací zákon, bola by to práve jeho politická rodina (v tesnom závese je Peter Pellegrini, ale o jeho nadbiehaní ľuďom, ktorí mu v živote nedajú hlas, zasa inokedy).
Ako obyčajne stavil na to, čo sa mu dosiaľ dobre osvedčilo: manévrovanie, búchanie do stola a vyžadovanie ústupkov na poslednú chvíľu. Akurát, že aj keď ich dosiahol, v kruhoch, ktoré chcel osloviť, je za zradcu. Gratulujeme, nech je to poučením pre každého, kto chce loviť v týchto vodách.
Ibaže mlieko už sa rozlialo, a tak namiesto plaču bolo treba rýchlo niečo vymyslieť.
Našťastie sa môžeme spoľahnúť, že Kollár s Milanom Krajniakom vždy spoľahlivo objavia niekoho, kto to tu kazí. Takže po zrelej úvahe dospeli k poznatku, že sa treba rozprávať o Romanovi Mikulcovi.
