Autorka je redaktorkou českého Deníka N.
Nikdy naňho nezabudnem. Nie sú to len príjemné spomienky, hoci dnes vnímam tie už pätnásť-dvadsaťročné udalosti skôr ako komické.
Teraz mi od neho priviezli z Kábulu list. V starostlivo zalepenej, trochu ufúľanej obálke. Otvorila som ju. Na kuse papiera bolo zopár obradných slov a potom veta s výkričníkom: Zachráň aspoň moje deti!
Už som chcela obálku vyhodiť, keď z nej vypadlo 640 dolárov.
Prvá v Kábule
Vybavená chatrnou angličtinou, zato veľmi dobrou ruštinou, dorazila som v septembri 2001 do Afganistanu.
Zastali sme spolu s Afgancami, ktorí vo vlnených čiapkach nazývaných pakol bojovali proti islamským fundamentalistom, v slávnom Pandžšírskom údolí a pozerali sa smerom, ktorým sme tušili Kábul. Čakali sme.
Tešila som sa, že keď Američania talibancov z mesta vyženú, vstúpim ako jeden z prvých novinárov do oslobodenej metropoly a popíšem zánik toho absurdného sveta zákazov a trestov, patriacich do ranného stredoveku.
