Autorka pracuje v Sociologickom ústave SAV
Ak kolektívnou traumou trpia viaceré generácie ľudí s nejakou spoločnou formou identity či skúsenosti, hovoríme o historickej traume.
Termín vznikol preto, aby sa dala opísať skúsenosť detí židovských rodičov, ktorí prežili holokaust, no postupne sa začal používať na uchopenie toho, čo zažívajú rôzne kolonizované a utláčané skupiny na celom svete, či už ide o Afroameričanov, alebo deti utečencov, ktorí zažili mučenie či vojnu.
Súčasné neurovedy a psychológia zistili, že traumatické zážitky môžu až na genetickej rovine ovplyvňovať jednotlivcov, ba aj ich potomkov, ktorí môžu mať rôzne príznaky traumy bez toho, aby osobne zažili udalosti, ktoré traumu spôsobili.
Výskumy ukazujú, že deti, dokonca vnúčatá tých, ktorí prežili holokaust, vykazujú znaky PTSD. Potomkovia Indiánov, ktorí boli oddelení od svojich rodičov a ktorých nútene vzdelávali v kanadských školách, majú problémy s depresiou, závislosťou od drog a násilím.
Históriu si tak môžeme nosiť v telách a cítiť ju na zdraví.
