Autor je teológ a farár, pôsobí v ČR
Medzi základy kurzov prežitia v prírode patrí aj zapaľovanie ohňa. Nemyslím tým žiadne slávnostné zapaľovanie vatry, ktorú niekto dômyselne staval celý deň a poriadne ju naplnil suchými malými konárikmi. Myslím tým čosi oveľa náročnejšie.
Zapaľovanie ohňa len s minimom materiálu, aj to nie vždy toho najkvalitnejšieho. Ideálne iskrami z kresadla. Ak je sucho, ide to samo. Ak je mokro, tak si to, samozrejme, vyžaduje veľa tréningu, dobrú stratégiu a k tomu malý kus šťastia.
Nakoniec to však môže zvládnuť úplne každý. A čím viac ľudí sa snaží, tým väčší nakoniec môže vzniknúť oheň, v podstate kdekoľvek, hoci aj len z pár iskier.
S ľudskými slovami je to tak isto. Aj malé, nenápadné a často zbytočné slová vedia vyvolať veľkú reakciu. Zvlášť vtedy, ak sa nájde niekto, kto vie, ako s nimi pracovať, ako nájsť ľudský materiál, ktorý dokážu zapáliť a celkom pohltiť.
