Autorka pôsobí na Gymnáziu C.S. Lewisa a v Nadácii Zastavme korupciu
Keby bola krajina, v ktorej sa žijeme, človekom, ako by dopadla komplexná zdravotná prehliadka? Dobrou správou je, že pacient žije. Ďalej môžeme vyskúšať pozorovanie symptómov.
Jedným z indikátorov zhoršeného zdravia krajiny je zvýšená frekvencia výskytu slovného spojenia „my a oni”, ktoré sa oveľa skôr ako na námestiach objavuje v kuchyniach, na balkónoch počas fajčiarskej prestávky, v radoch pred pokladňou, krčmách, kaviarňach, v parlamentných laviciach, ako aj v prerieknutiach a v denných i nočných snoch.
Pôžitky systému „my a oni“
Treba uznať, že postoj „my a oni“ má mnohé výhody – dodáva pocit bezpečia spojeného s príslušnosťou ku kmeňu, pocit ušľachtilého boja proti nepriateľovi aj útočisko od nepohodlného faktu zložitosti nášho sveta.
Do vzorca „my a oni“ sa dá, podľa potreby, dosadiť všeličo – sever a juh, mladí a starí, pitie kávy a čaju, muži a ženy a mnoho ďalších kategórií – nezabúdajme samozrejme pritom na východniarov a Bratislavčanov.
Skrátka, systém „my a oni“ je príjemne variabilný a plný príležitostí na uspokojivé pocity. V prípade politických ambícií sa nám tu nadôvažok otvára široký diapazón možností zneužitia spoločnosti zaseknutej v systéme „my a oni“ na získavanie rýchleho, aj keď pomerne jedovatého politického kapitálu.
Žiaľ, ako to už býva pri všetkých geniálnych systémoch, má to jeden drobný, nie však zanedbateľný háčik. „My a oni“ je systém, ktorý dlhodobo speje k deštrukcii. K takej, kde nikto nevyhrá a všetci strácajú. Živá debata o očkovaní proti covidu je toho pekným príkladom.
Čert zo škatuľky
Pardon, debata o očkovaní proti covidu sa zatiaľ nezačala – sme vo fáze paralelných monológov prenášaných buď iba medzi svojimi, alebo výlučne s revom a v hvizde guliek na barikáde.
