V pondelok odhalili v Šamoríne pamätník vysídleným Maďarom, čo mohol byť krok k dlho odkladanému ospravedlneniu, ktoré si susedné krajiny dlhujú. Mohol, keby bol takto zamýšľaný.
Ak však k pamätníku príde bez ohlásenia rečniť predseda maďarského parlamentu o krivde a vyrovnaní, ani sa nedá čakať, že druhá strana otvorí náruč a začne dialóg.

Slovenská strana zareagovala diplomatickou nótou. Pre Sólymosa to bolo nepriateľské gesto k samotnej téme, pre Blanára to bolo príliš málo a neskoro, keď už u nás orbánovci veselo kampaňujú.
Lenže tu treba oddeliť dve veci – legitimitu samotnej témy vzájomného ospravedlnenia dvoch susedných štátov a spôsob, akým sa téma oživila. To prvé MZV nijako nespochybnilo, malo problém s tou druhou vecou. Totiž, ak príde čelný maďarský politik – pred blížiacimi sa voľbami – do susednej krajiny a obíde protokol v citlivej veci, treba sa pýtať, prečo tak urobil.