Autor bol ministrom financií, pôsobí ako prezident ekonomického think-tanku MESA 10
Už o pár dní mi vyjde kniha rozhovorov, ktoré so mnou robil novinár Tomáš Gális a ktorá sa volá Už dávno nevidím svet čierno-bielo. Myslím, že ten názov (ktorý navrhol Tomáš) je veľmi výstižný a platí pre vývoj mojich názorov na mnohé oblasti života.
Avšak sledujúc vývoj okolo nás som si v posledných dňoch a týždňoch uvedomil, že práve v tých najaktuálnejších, najcitlivejších a najdôležitejších veciach, ktoré sa v súčasnosti dejú na Slovensku, vidím zrejme veci omnoho vyhranenejšie, a teda aj viac čierno-bielo, ako väčšina ľudí, ktorých názory počúvam a vidím či už priamo, alebo sprostredkovane cez médiá. Nehovoriac o politikoch.
K téme či zvýhodňovať zaočkovaných (alebo znevýhodňovať nezaočkovaných) som sa na tomto mieste vyjadril už pred dvoma týždňami. Nebudem sa opakovať a pripomeniem len, že to v dnešnej situácii považujem nielen za právo liberálneho štátu, ale za jeho povinnosť.
Takže zásadne nesúhlasím s postojom Richarda Sulíka, ktorý tvrdí, že „nemáme právo takto ich obmedzovať, lebo sa rozhodli nezaočkovať“. Obávam sa, že tento jeho postoj nie je ani liberálny, ani zodpovedný, aj keď v jeho prípade si nemyslím, že je účelový tak, ako v prípade Fica alebo Kotlebu.
Zvykajme si na odôvodnené zásahy polície
Novými aktualizačnými udalosťami pandemickej politickej scény sa stali protesty antivaxerov v Bratislave a opatrenia v súvislosti s blížiacim sa novým školským rokom. V oboch týchto prípadoch sme (aspoň zatiaľ) svedkami alibizmu zodpovedných a obávam sa, že to nebude inak ani v najbližších mesiacoch, čo môže mať veľmi zhubné dôsledky pre našu spoločnosť.
Najskôr k spôsobu, akým polícia (ne)zasahovala pri nedávnom proteste, keď dovolila niekoľkým desiatkam (!!!) agresívnych antivaxerov zablokovať dopravu v centre hlavného mesta takmer na celý deň.
