Autor vyučuje medzinárodné vzťahy na UK v Bratislave
Interrupcie ako politický problém sa pred letom vrátili do spravodajstva. V júni navrhla Katolícka biskupská konferencia Spojených štátov (USCCB) dokument, ktorý v prípade prijatia v novembri môže zabrániť, aby americkí katolícki politici, ktorí aktívne podporujú interrupcie, mali prístup k svätému prijímaniu – najdôležitejšej sviatosti katolíckej cirkvi.
To vyvolalo veľký tlak na prezidenta USA Josepha Bidena – zástancu interrupcií –, keďže často spomína katolícke vierovyznanie ako veľký morálny vplyv v živote. Pre amerického prezidenta by bolo takéto pokarhanie od vlastnej cirkvi veľkým verejným strápnením.
Hoci Biden bezprostredne tento krok biskupov nekomentoval, v americkom Kongrese podpísalo 60 katolíckych poslancov, zástancov interrupcií otvorený list kritizujúci biskupov za tento návrh.
V Európe zatiaľ Európsky parlament kontroverzne hlasoval za takzvanú "Matićovu správu" – nezáväzné uznesenie vyzývajúce členské štáty Únie, aby okrem iného rozšírili dostupnosť interrupcií pre ženy.
Čo sa to tu deje? Aj v USA, aj v EÚ sa aktuálna diskusia netýka iba morálnosti interrupcie, ale aj autority vlády uzákoniť ju (nazývanej "kompetencia" v reči euroinštitúcií).
Kto môže hovoriť do interrupčnej legislatívy
V Spojených štátoch vládlo napríklad až do roku 1973 všeobecné presvedčenie, že federálna vláda vo Washingtone, D. C., nemá s interrupciami nič do činenia. A to preto, že v americkom federálnom systéme je interrupčná politika sférou spadajúcou pod právomoc jednotlivých štátov.
