Autor je prekladateľ a publicista
Človek si myslí, že aspoň v druhej polovici leta nastane uhorka a konečne sa bude môcť venovať dôležitým veciam.
Napríklad tomu, že Andrej Danko sa stále niekomu prihovára a točí videá a nič. Alebo tomu, že ľudia nesprávne vykajú, no a tak má Tóno Hrnko pocit, že "niekto z pozadia riadi rozkolísavanie noriem slovenčiny, aby nakoniec nebola použiteľná na vyššiu komunikáciu".
Lenže tu sme na Slovensku, takže sa stále niečo deje: deje sa, aj keby sa nemuselo, deje sa, aj keď nechcete, aby sa dialo. Lebo niekedy by mohol byť aj pokoj. Niekedy by mohol byť aj nedostatok tém.
Mohli by zmiznúť ako blahej pamäti minister financií Počiatek, ktorý jedného dňa bol, ale hneď na druhý deň už nebol; odišiel, zmizol, unavilo ho to, a prešlo sa to mlčaním, lebo tak to chodí: roky ste a potom zrazu zmiznete, bežná vec.
Lenže niektorí ostali. Dajú sa síce spočítať na prstoch jednej ruky skúseného pilčíka z Braväcova, ale sú tu, žijú, ešte to nevzdali. Ba niektorí môžu nadobudnúť oprávnený pocit, že pred sebou majú žiarivú budúcnosť. No. Pred niekoľkými mesiacmi by sme povedali, že majú. Teraz povedzme, že možno majú. A možno nie.
Z jadra ku Kotlebovi
Tu nejde o to, že sa Robert Fico ukázal na súde a prišiel rovno z dovolenky a nejakou karanténou sa zrejme veľmi nezaťažoval. Naopak, presne to sedí. Robert Fico predsa dlhodobo dáva najavo, že preňho pravidlá neplatia – najmä nie tie, ktoré sa týkajú pandémie.
