Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu-OD
Pred mnohými rokmi trávila manželka s mladším synom leto v rodičovskom dome na východe Slovenska.
Manželka varila, vtedy ani nie dvojročný chlapček sa motal okolo, až kým si nevšimla, že niečo prežúva. Z úst mu vytiahla ružovú hmotu, ktorá však nebola cukríkom, ale otravou na myši. Svokor sa dlhodobo bránil proti invázii hlodavcov a ani mu nenapadlo varovať návštevu, že po dome sú roztrúsené jedy.
Manželka chlapca okamžite naložila do auta a odviezla ho do nemocnice v Michalovciach. Tam mu vypumpovali žalúdok a nechali si ho cez noc na pozorovanie.
Kto určí hranicu našej zodpovednosti?
Všetko bolo v poriadku a z celej veci by zostala len úsmevno-varovná príhoda, ak by mi o pár mesiacov nepristal v schránke platobný príkaz zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Účet znel na viac ako štyristo eur. Zdôvodnenie bolo jednoduché – keďže sme vraj ako rodičia zanedbali svoje zákonné povinnosti a pre našu nedbanlivosť vznikla potreba zdravotnej starostlivosti, máme preplatiť náklady na pobyt v nemocnici.
Faktúru som zaplatil, ale celá vec mi vŕtala v hlave. Znie to rozumne – niesť zodpovednosť za zdravotné náklady spôsobené vlastnou chybou. Kde je však hranica?
