Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku
Návrat Talibanu vyvoláva v Európe nervozitu. Spomienka na roky 2015 a 2016 je stále živá a asi všetky európske vlády sa desia predstavy, že by sa mala podobná kríza na jeseň zopakovať.
Ešte začiatkom júla afganská vláda oficiálne oznámila, že Európska únia musí na tri mesiace pozastaviť nútené návraty z členských krajín. Zhruba o mesiac zareagovalo šesť členských štátov EÚ listom, ktorý adresovali podpredsedovi Európskej komisie Margaritisovi Schinasovi a komisárke Ylve Johanssonovej.
Žiadali, aby ani napriek pokračujúcej ofenzíve Talibanu Komisia nedovolila afganským úradom pozastaviť prijímanie deportovaných Afgancov, ktorí nedostali azyl.
Ako sa Európa prerátala
„Zastavenie návratov vysiela nesprávny signál a pravdepodobne bude motivovať ešte viac afganských občanov k tomu, aby opustili domov,“ písalo sa v liste, ktorý podpísali ministri z Rakúska, Dánska, Grécka, Nemecka, Holandska a Belgicka.
Už o pár dní však dvaja zo signatárov, Nemecko a Dánsko, oznámili, že vzhľadom na nestabilnú situáciu v Afganistane a možné ohrozenie pracovníkov bezpečnostných zložiek a posádok lietadiel, zabezpečujúcich návraty, odsun Afgancov z týchto krajín pozastavili.
