Autor bol veľvyslancom pri Severoatlantickej aliancii, je nezaradeným poslancom Národnej rady a členom hnutia Progresívne Slovensko
Hovorí sa, že úspech má tisíc otcov, ale neúspech je sirota. Pri záberoch z Kábulu zavládlo ticho medzi politikmi, ktorí sa podieľali na rozhodnutí vyslať slovenské jednotky do Afganistanu; Robert Fico svoje kroky rovno zapudil ("keby vojenské aktivity v Afganistane nemali pokrytie NATO, určite by som ako predseda vlády rozhodol o stiahnutí našich vojakov z tejto krajiny").
Rozumiem tomu, že pustiť sa do úprimnej diskusie znamená konfrontovať nepríjemné pravdy.
No mlčanie znamená prenechať diskusiu ľuďom ako Ľuboš Blaha, ktorých odpor k všetkému aliančnému je rovnako neochvejný, ako je pomýlený.
Tak ako to teda je: mali sme sa k misii v Afganistane pridávať alebo nie? Tu je zopár záchytných bodov.
Prečo sme šli do Afganistanu
Každá vláda stráži v prvom rade národný záujem. Tým naším je uistiť sa, že spojenci nám prídu na pomoc, keď bude treba. Či to urobia, závisí od viacerých faktorov, ale kľúčové sú dva.
