Milé čitateľky a milí čitatelia,
predstavila som si, že by som so svojou malou neterou a so sestrou sedela na podlahe nákladného lietadla so stovkami ďalších ľudí a unikala z Afganistanu.
Smerovala do neznáma, bez ľudí, ktorých som denne stretávala, bez šálok, ktoré som zdedila po starej mame, bez starých albumov, len so spomienkami, ktoré by ma v tom momente zraňovali viac než Taliban.
Radšej si to nechcem ani len predstavovať, odpovedala mi sestra, keď som jej opísala moje prežívanie toho, čo sa deje v Afganistane. Pocítime úzkosť, ľútosť a strach, ale po chvíli ich rozoženieme a vrátime sa do našej bezpečnejšej reality.
Potom je tam však realita ľudí, ktorí sa do tých lietadiel nezmestili. Tak ako sa všetci nevmestia ani do našich predstáv. Sú ich státisíce. Ženy, ktoré budú musieť zabudnúť na nádej rovnocennosti. A čakať, či Taliban, ktorý prevzal moc v Afganistane, ich dcéry pustí do školy. Kedy a za čo na ne padne hnev mužských zákonov.
Či budú odsúdené a zmlátené v priebehu pár minút na ulici. Budú ešte niekedy nosiť farby, natáčať filmy, otvárať kaviarne a venovať sa aj niečomu inému než kuchyni?
Ako sa pred Talibanom uteká?
„V nedeľu som sa ráno vydala do banky, aby som si vybrala peniaze. Tam boli tisíce ľudí. Čakala som asi dve hodiny a potom sme začuli výstrely. Povedali nám, že Taliban už prišiel do mesta a my musíme odísť, inak nás zabijú. Že peniaze si už nemôžem vybrať. Ukázali mi tajný východ, vyšla som a začala som utekať,“ opisuje svoj útek afgansko-slovenská režisérka Sahraa Karimi v rozhovore s reportérom denníka SME Matúšom Krčmárikom.
Mala hodinu na to, aby sa zbalila. Chcela zabezpečiť aj svojho brata a jeho dcéry. Samozrejme, nemohla so sebou zobrať všetkých, čo sú ohrození, a to je zdrojom frustrácie každého, kto odchádza.
Čítajte: Dramatický útek režisérky Sahraa Karimi z Afganistanu: Taliban neznáša vzdelané ženy
Medzičasom sme sa dozvedeli, že Slovensko prijme desať afganských utečencov. Ten, kto sa opýta, či to vzhľadom na situáciu v Afganistane nie je mizerne málo, riskuje nálepku Sorosovho agenta. Prípadne poznámku, aby si ich nasťahoval domov.
Lenže ľudia v prevažnej väčšine neutekajú z krajín ako Afganistan, aby obrali slovenské rodiny o sociálne istoty a deformovali našu národnú identitu.
Režisér a producent úspešných filmov Václav Marhoul slúžil ako vojak v Afganistane štyrikrát. Spomína si, že pre Taliban bolo dôležité, aby ľudia žili v strachu. „A ten teda vie rozosievať strach. Nikto na to nezabudol, a preto dnes toľkí zo svojich domovov utekajú.“
Marhoul stretol v Afganistane veľa skvelých ľudí a dnes je preňho ťažké na nich myslieť, zdôveruje sa v rozhovore s reportérkou Kristínou Kúdelovou. „Mal som pocit, že robíme dobrú vec, že im pomáhame. Najmä pre ženy bolo dôležité, že môžu chodiť do školy. To mi robilo asi najväčšiu radosť. Vzdelanie je svetlo v tme, Taliban ho, samozrejme, zakazuje. Školy sa teraz asi zase zavrú, zo žien budú zase nesvojprávne bytosti,“ hovorí významný režisér.
Čítajte: Major Václav Marhoul: Videl som výcvik afganských vojakov a bola to katastrofa
Čo sa deje?
Kto chce pochopiť, čo sa v Afganistane deje, kladie si otázky: prečo práve teraz Američania odchádzajú? Má Taliban niečo spoločné s al-Káidou? A s jedenástym septembrom? Môže sa zmeniť? Zanechali Američania Talibanu moderné zbrane? Prečo je Afganistan pre Európu dôležitý?
Pre strategickú polohu sa o Afganistan už aj v minulosti zaujímali svetové mocnosti.
Obávali a stále sa aj obávajú, že by sa mohol stať základňou pre skupiny, ktoré by odtiaľ útočili na ich územie.
„Na konci roka 1979 do krajiny vstúpili Sovieti, čo vyvolalo odpor mudžahedínov a v krajine sa začala vojna, ktorá v rôznych podobách trvá dodnes. Z Afganistanu odišli v roku 1989, potom medzi sebou v občianskej vojne bojovali rôzne milície. V roku 1996 prebral moc Taliban, ktorý musel takisto potláčať odpor najmä zo severu, až prišlo k spojeneckej invázii v roku 2001. Táto afganská vojna sa skončila uplynulý víkend,“ píše vo svojich odpovediach na naše otázky Matúš Krčmárik.
Čítajte: Vrátia sa zahraničné jednotky? O čo ide v konflikte o Afganistan
Lokálna trauma
Slovensko však zamestnávala aj iná dráma. Neporovnateľne iná: očkovacia lotéria. Všetci, čo predpovedali, že to nedopadne dobre, sa v ten večer, osudný pre zaočkovanú občianku s pomalým internetom, utvrdili, že inštinkty ich neklamú. Aj keď pri projektoch Igora Matoviča sa zlyhanie stáva skôr pravidlom a na predpoveď takého vývoja už nie je potrebný vycibrený inštinkt.
Takže Matovič opäť raz strhol pozornosť národa na seba a jeho vstup do televíznej drámy môj kolega Peter Tkačenko prirovnal k Dankovmu bozkávaniu výložiek. Akési pomyselné osobné dno politika, ktorého zaslepuje vlastné ego.
„Azda je príznačné, že Matovič čelí podobným haváriám ako Danko. Najprv trápne vykrúcačky o plagiáte a teraz komunikačné fiasko, ktoré pri najlepšej vôli nevie obhajovať ani najzanietenejší fanúšik,“ píše Tkačenko.
Čítajte: Magister Matovič si pobozkal výložky
Lotériou sa to však ešte nekončí. A tento trápny moment spoločne prežívanej hanby čoskoro vytlačí ďalší. Toto s istotou vieme.
Návrat do škôl
Vieme aj to, že lotéria problém nízkej zaočkovanosti Slovenska nevyrieši. Epidemiológovia odhadujú, že v septembri sa vírus začne šíriť medzi deťmi. Zatváranie škôl však tentoraz neprichádza do úvahy.
Rodičia sú rozpoltení, na jednej strane chápu, že systém, keď ich dieťa celé dni sedí pred počítačom doma a potom sa cez mobilný telefón rozpráva s kamarátmi, je neudržateľný. Zároveň si však kladú otázky: budú sa deti v škole testovať? Budú nosiť rúška? Čo ak dieťa začne kýchať a jeho antigénový test bude pozitívny? Denník SME pripravil odpovede na tieto otázky.
Čítajte: Bude sa v školách ráno merať teplota? A budú fungovať kluby detí?
Podradný biznis?
Málokto z nás navštevuje zberné dvory pravidelne a nemáme predstavu, o aký biznis vlastne ide. Kolega Tomáš Vašuta z Indexu však tvrdí, že aj v zberných dvoroch sa môžu točiť veľké peniaze a vstupujú do biznisu firmy, ktoré potom generujú miliónové tržby. Vyrozpráva nám príbeh firmy Kovod, ktorá dokázala prilákať aj mená ako Braňo Prieložný, Mario Hoffmann či Pavol Krúpa.
Napriek tržbám v desiatkach miliónov eur a štátnym injekciám skončila v konkurze, ktorý súdy riešia do dnešných dní.
Čítajte: Oligarchovia zavetrili biznis. Zostali po nich len miliónové dlhy
Za posledný týždeň sa toho udialo oveľa viac, než zachytávajú príbehy, ktoré som pre vás vybrala. Na sociálnych sieťach sa objavil nový symbol zrážky sveta zaočkovaných a antivaxerov, horalka, ťahajúc za sebou existenčné otázky, či je to keksík alebo napolitánka. Odmietači očkovania hľadajú stopy diskriminácie na najabsurdnejších miestach.
Bude zaujímavé sledovať, čo ich bude spájať a kŕmiť ich boj, ak sa táto epidémia raz skončí. Ale nateraz robia všetko, aby tu covid bol s nami nekonečne dlho.
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
