Autorka je zastupujúcou šéfredaktorkou portálu Euractiv
Zdá sa, že v septembri, ako vždy po prázdninách, sa opäť rozbehne séria konferencií, diskusií, debát a panelov v najrozličnejších oblastiach.
Niežeby sa téma, o ktorej chcem písať, netýkala aj online priestoru, kam sa na vyše roka tieto stretnutia presunuli. Tentoraz však medzi podujatia pribudne aj jedno zásadné, dlho pripravovaná Konferencia o budúcnosti Európy.
Hoci sa o nej v istých kruhoch hovorí, stále chýba uistenie, či ju nepostihne tradičný osud mnohých debát, organizovaných na Slovensku – že sa bude diskutovať bez žien.
Pojem „manel“, teda panel so samými mužmi, sa ako pejoratívum vo vyspelých krajinách udomácnilo dávnejšie. U nás, s príznačným prekladom „pánel“, je stále skôr normou ako akciou, nad ktorou zdvihne publikum obočie.
A hoci diskusia so samými mužmi, riaditeľmi, predsedami a vedúcimi môže byť „podujatím na najvyššej úrovni“, jeden zásadný element v nich jednoznačne chýba: pohľad „druhého pohlavia“.
„Pánely“ sú v prvom rade manifestáciou neprirodzeného stavu v spoločnosti, ktorý má hlbšie korene v nedostatočnom zastúpení žien vo vedení firiem, organizácií, štátnych a verejných inštitúcií.
