Autor je právnik a člen iniciatívy Veda pomáha
Vo verejnej diskusii o očkovaní sa pravidelne opakuje motív nedostatku informácií. V prieskumoch medzi nezaočkovanými figuruje tento dôvod na prvých miestach.
Je preto pomerne ľahké odvodiť, že štát zlyhal v informovaní obyvateľov a potrebujeme masívnu vzdelávaciu kampaň, ktorá presvedčí váhajúcich. Je to však naozaj tak?
Viaceré výskumy poukazujú na silnú koreláciu medzi mierou vakcinácie a dôverou v inštitúcie. Čím vyššia je miera dôvery, tým vyššia zaočkovanosť a naopak. Neochota dať sa očkovať tak nemusí byť nevyhnutne spôsobená nedostatkom informácií, ale nedostatkom dôvery.
Ak nezaočkovaný hovorí, že potrebuje viac informácií, v skutočnosti môže mať na mysli, že mu tieto informácie nedal niekto, koho autoritu by v danej veci akceptoval.

Správame sa ako naše okolie
Problém odmietania očkovania je zároveň rámcovaný dynamikou sociálnych skupín, do ktorých nezaočkovaní obyvatelia patria, keďže ich postoj spravidla kopíruje postoj skupiny. Podobne to platí aj opačne a aj z tohto dôvodu môžeme vidieť pomerne veľké rozdiely v lokálnej zaočkovanosti.
Presvedčiť jednotlivca, aby šiel svojím správaním proti svojej referenčnej skupine je extrémne náročné. Preto je oveľa efektívnejšie cieliť na zmenu správania referenčnej skupiny než na zmenu správania jednotlivcov.