Dvadsiaty prvý august 1968 patrí medzi momenty, po ktorých si ľudia veľmi presne pamätajú, kde práve boli. Čo robili naši ešte mladí rodičia, dnes už neraz nie medzi nami. Kto komu a kedy volal: „Pozri sa z okna, na celej Pražskej stoja tanky!“
A moja mama sa pozrela z okna na Pražskej a stáli tam tanky.
Môj najstarší brat neskôr schytal jedinú bitku v živote, lebo sa šiel ako 9-ročný zoznamovať s tankmi a nadväzovať družbu so zachvatčikmi, potuloval sa po kalvárii a doma ho nebolo.
Susedia, ako vám bolo, čoho ste sa báli?
Rok 1968 mohol byť ešte krvavejší Čítajte Ďalší obraz tohto príbehu sa mi zjavil po odsťahovaní sa do Rakúska.
Vypočula som si rozprávanie, ako obyvatelia našej dediny stáli na kopci, z ktorého vidno Bratislavu, a vysoko znepokojene sledovali lietadlá nad ňou. Vraj prekračovali aj rakúsky vzdušný priestor, otáčali sa tu niekde nad vinohradmi.
Hľadala som v rakúskej a v nemeckej tlači to, čomu sme sa na Slovensku nikdy nevenovali, lebo my sme boli tí zasiahnutí, ale je to historický fakt – Rakúšania sa 21. augusta 1968 cítili vysoko diskomfortne, nad susedným štátom lietali lietadlá okupantov a Rakúsko bolo len trinásť rokov vzdialené od momentu, ktorý dnes oslavuje ako jeden z najväčších štátnych sviatkov – roku 1955 podpísalo neutralitu.
