Keďže ticho je svojím spôsobom rušivé, jestvujú rôzne formy akustického upokojovania. Niekto v pozadí potrebuje náhodnú spravodajskú alebo hudobnú televíziu, iní sa spoľahnú na zvuky železničnej stanice, no a na prelome milénia formovaní pozorovatelia politiky si pustia Roberta Fica, ako rozpráva o cenách energií.

Naskutku, čerstvé výzvy predsedu Smeru navodzujú obrazy starého sveta, ktorému sa dalo rozumieť.
Džendžer existoval len západných učebniciach, Dzurinda reformoval a ťahal nás na Západ, Fico hovoril, že dobre, ale nie s holým zadkom, porovnával regionálne nákupné vozíky a hedžoval ceny ropy a kurz dolára na svetových trhoch. To boli časy!
„Cenová stabilita“ a omieľanie mantry o zdražovaní za vlády pravice je Ficova „jadrová“ téma, Smer ju má v rodnom liste, dlhodobo mu prinášala ovocie a tak sa dá rozumieť, prečo sa k nej vracia. Dokonca je to o čosi lepšie ako xenofóbne strašenie, že nás zjedia mohamedáni, nič to však nemení na perfídnosti jeho počínania.