Autorka je režisérka
Tie dve deti boli celkom malé a len ťažko chápali, čo sa s nimi deje. Boli dobre oblečené, každé dostalo do ruky koláč a potom im ukázali miestečko vzadu v nákladnom aute. Skrýšu. Okolo nich boli náhradné súčiastky prikryté celtovinou. Stmievalo sa.
„Možno ich cesta utrmáca a zaspia,“ povedal Ján s nádejou svojej žene. Mali doma deti podobné týmto, ale tie ich mali šťastie, že neboli židovského pôvodu. Ján mal pred sebou misiu previezť deti do Maďarska k ľuďom, ktorí – ďalší v reťazi dobra a súcitu – ich ukryjú, aby neskončili v transporte.
Žena prehltla slzy a zamávala im na cestu.
Deti zaspali, kontroly ich nenašli a Ján ich odovzdal do bezpečia. Vojnu prežili a vrátili sa domov. K svojmu otcovi, ktorý prišiel z koncentračného tábora vychudnutý a šedivý, ale hneď po príchode sa chopil doktorskej brašny a ďalej liečil ľudí. S Jánom boli priatelia. A on mu nikdy neprezradil, že riskoval život, aby zachránil jeho deti.
