Kým jednotlivci svojpomocne pomáhajú svojim priateľom vyhnúť sa istej smrti, naša vláda veľkolepo prichýlila z vyše tridsaťmiliónového Afganistanu desať ľudí. Ešte raz to číslo. Desať.
Ktokoľvek s aspoň priemernou empatiou mohol dúfať, že toto číslo sa v najbližších dňoch mnohonásobne zvýši. Slovensko ako bezpečná a stabilná krajina totiž ľudí v bezprostrednom ohrození prijať môže. A malo by.

Potom sa však ozval Boris Kollár. Akékoľvek iné snahy koaličných partnerov o „zvýšenie uvedeného čísla“ bude predseda Národnej rady vetovať.
Tak napísal cestou z nedeľnej omše, keď o probléme popremýšľal srdcom.
Posilnený kresťanskými hodnotami a vlastným výkladom skutkov milosrdenstva. Áno, pocestných sa treba ujať, väzňov treba vykupovať a nahých odievať. Ale len desiatich!
Ostatných na živote ohrozených inovercov treba vetovať.