Nový minister. Kvalifikovaný ako väčšina jeho kolegov - nijako. Ani neviem, či je to zle, lebo predošlý hádam niečo o kultúre vedel a aj tak po ňom veľa nezostalo. A keď som si prečítal odôvodnenie jeho sólového rozhodovania o peniazoch, možno je to aj dobre. Samozrejme, v porovnaní s kolegami z ozajstných ministerstiev to bol len slabý čajík, ale do situácie v ťažkom priemysle až tak nevidím. Tento nový bol ledva inštalovaný a už sa na neho zosypali všelijakí petičníci a dobromyseľníci. Medziiným bol upozornený na to, že Slovenská filharmónia je provinčný orchester, ktorý je v hlbokej kríze a zachrániť ho môže len nový šéfdirigent. Ak uhádnete profesiu dobromyseľníka, ktorý bol autorom tohto upozornenia, nedostanete nijaký bod, lebo je to príliš ľahké.
V istom .týždenníku som si prečítal recenziu na spoločný koncert Ivy Bittovej a pressburských klezmeristov. Zaujalo ma toto spojenie, lebo jeden z klezmeristov vypotil prednedávnom nelichotivý článok o jej nedostatočnej vokálnej technike a iných problémoch s jej spevom. Iva zrejme medzičasom na sebe popracovala, aby mohla s náročným hudobníkom vystúpiť na jednom pódiu. V samotnej .týždenníkovej recenzii sa písalo, že Iva spievala komorný cyklus Leoša Janáčka. Keďže duchovným otcom a aranžérom janáčkovského projektu je môj priateľ, zatelefonoval som mu, aby mi povedal o koncerte nejaké detaily. Najzaujímavejší detail bol, že Iva na onom koncerte nezaspievala od Janáčka ani notu. V záujme recenzenta dúfam, že na koncerte nebol a písal len tak z brucha, lebo ak na ňom bol a nedokázal rozoznať Janáčka od Purcella... Možno je to budúci minister hudby.
