Premiér Heger napriek svojej kazateľskej a obchodníckej minulosti neplytvá vo funkcii darom reči.
Po Igorovi Matovičovi, ktorý spôsobil nevídanú infláciu premiérskeho slova dvojhodinovými tlačovkami, brblaním na facebooku či nutkavou potrebou premieňať pandemické opatrenia na zábavu, ktorú následne môže moderovať, sa nedá neoceniť, že Heger volí iné prostriedky.
Keď Matovič spochybňoval ministerku Kolíkovú, Heger jej vyslovil dôveru objatím v pléne NR SR. Bez zbytočného verbalizmu na tému Bieloruska oznámil, že víta prepustenie bývalého veľvyslanca Leščeňu a malo by sa tak udiať so všetkými väzňami Lukašenkovho režimu.
Na oslavách štátnosti u východných susedov zase vznikla snímka, na ktorej premiér hladká po hlave slziacu Sahru Karimi.
Fotografiu si Heger vybral na profil a doplnil ju textom , na ktorom načrtol možné východisko pre diskusiu o útekoch z Afganistanu ďaleko od ahistorického idiotizmu Borisa Kollára či prízemného počtárstva Richarda Sulíka.
