Pocitu kolegu z N-ka, že na zaľudí sa už nedá dívať, sa dá kontrovať otázkou, či sa mu lepšie pozerá na Smer, OĽaNO, rodinu Kollára a tak ďalej. Aby sme výraz Kotleba nebrali do úst podaromnici...

Ale inak si rozumieme. Klišé, že zakladateľ strany sa musí obracať v hrobe, je nepoužiteľné len preto, lebo našťastie ešte žije. (Želáme pevné zdravie.)
Odvolanie štátnej tajomníčky Kumanovej, čo je najnovšie podanie predsedníčky, je – feministky odpustia – explicitnou antitézou mainstreamových názorov, že v politike chýba „ženský prvok“, a podobne.
Predstavenie Remišovej s Kolíkovou je festivalom mužských necností, ktoré vydávajú o politike svedectvo, že – ako špecifická disciplína – priťahuje najmä ženy s maskulínnymi vlohami (vlastnosťami).
Andrej Kiska, ak má v tele kus zodpovednosti, ktorá ho vraj viedla k založeniu strany, by tu mal silou svojej neformálnej autority urobiť aspoň pokus priviesť obe dámy k akejsi elementárnej zdržanlivosti.
Nie zmieru, to sa už nedá, „iba“ zdržanlivosti, keďže nesmierne škodia veci, pod čím sa rozumie všetko – reformy, očista, program, strana, koalícia...