Autor je maliar a básnik
Minulý týždeň som bol na Chopku. Naposledy som stál na vrchole vari pred tridsiatimi rokmi, vtedy som si dvojkilometrový kopec poctivo vyšliapal. Teraz mi pomohla lanovka.
Približne hodinové čakanie v rade ma neodradilo, znepokojený som bol čímsi iným. Napriek tomu, že početné tabule vyzývali turistov na zachovanie dvojmetrového odstupu a na nasadenie rúška počas celej cesty lanovkou, skutočnosť bola žalostne odlišná.
Odstup nedodržiaval nikto, rúško mal každý dvadsiaty. Chvíľu som bojoval s pokušením, že z tohto davu ignorantov napriek zaplatenému lístku vystúpim.
Chápal som, že po dvoch rokoch pandemických obmedzení majú ľudia už všetkého dosť a aspoň dovolenkovať chcú slobodnejšie. Na druhej strane som sa neubránil podozreniu, že ich prejav svojvôle je iba slobodou v úvodzovkách, že stále neberú vážne situáciu, v ktorej sme sa všetci znenazdajky ocitli, že tej situácii, skrátka, neuverili.
Akoby sme potrebovali istý typ viery – v tomto prípade nenáboženskej –, bez ktorej jednoducho neprežijeme.
