Školskú tašku mojej prváčke kúpila babička. Na narodeniny, hlboko v lockdowne, online. Teraz sme ju vytiahli zo skrine, nakúpili sme zošity, ceruzky a farbičky. Online, lebo niektoré zvyky z lockdownu nám asi zostanú na dlhšie alebo aj nastálo.
“Čo budem robiť s tými prázdnymi zošitmi? Veď ja neviem písať, len čítať,” čuduje sa prváčka.
Ak by toto bol iný rok, asi by som hneď nepochopila, ako to myslí. Ale je koniec augusta 2021, ďalší pandemický školský rok sa začne o pár dní a ja som si prečítala otázky a odpovede o tom, ako by mal vyzerať, na blogu ministerstva školstva. Objednala som si školou ponúkané covid samotesty. Viem celkom presne, ako sa cíti moja prváčka.
Nebojím sa písaných písmen, ale pri predstave, že deti posielam do školy, kde sa šíri delta a asi aj ďalšie písmená gréckej abecedy, ma chytá panika.
Čo sa naučíme
Zvykli sme si počúvať skratku expertov aj politikov o tom, ako sa túto jeseň s koronavírusom stretne každý, že to bude buď očkovanie alebo ochorenie, a máme sa uspokojiť s tým, že vírus pre deti stále predstavuje nízke riziko.
Ak sme doteraz boli nastavení do módu vyhnúť sa nákaze za každú cenu, teraz sa máme úplne preladiť a prijať to, že naše neočkované deti nemajú šancu nenakaziť sa, ako fakt. To je mentálne salto, ktoré len tak hocikto nezvládne skočiť za jedny prázdniny.