Autor je sociológ, pôsobí na Kodanskej univerzite
Rast cien nehnuteľností je už niekoľko rokov vďačnou témou. Záujem o ňu ešte narástol v pandemickom období, keď napriek očakávaniam ceny neklesli, ale, naopak, rástli najrýchlejšie od finančnej krízy.
Je ľahké viniť realitných maklérov, no nie je to celkom fér. Nárast cien nehnuteľností je komplexný problém, ktorý zasiahol viacero rozvinutých krajín.
Ovplyvňujú ho lokálne aj globálne procesy: praktiky územného plánovania, regionálna demografia, úrokové sadzby aj globálne makroekonomické procesy či investičné stratégie korporácií – len medzi rokmi 2015 a 2020 sa napríklad zvýšil podiel investícií inštitucionálnych investorov do rezidenčných nájomných nehnuteľnosti z desiatich na takmer tridsať percent.
Ak je zdanenie nízke a zdroje lacné, čokoľvek z tehál a malty je bezpečná investícia.
Spolu s rastom cien je tu však i kríza dostupnosti bývania, ktorá sa na Slovensku stáva špeciálne citeľnou. Podľa nedávnej analýzy Deloitte je u nás (spolu s Rakúskom) tretia najhoršia dostupnosť bývania v Európe – horšie sú na tom len Srbsko a Česká republika.
