Autor je bývalý minister zdravotníctva za Smer-SD, predseda mimoparlamentnej strany Dobrá voľba
Pred pár dňami sme slávili výročie Slovenského národného povstania. V závese nasleduje Deň ústavy SR. Oba dni máme v kalendári zapísané ako štátne sviatky rovnakým tučným písmom. Lenže reálne neexistuje väčší kontrast ako medzi nimi.
Napriek krikľúňom a presvedčeným fašistom panuje okolo významu Povstania väčšinová zhoda a úcta. Na mnohých miestach naprieč Slovenskom ľudia nepotrebujú oficiálne centrálne oslavy, aby si "svoje" Povstanie pripomenuli, veľakrát spontánne.
Naproti tomu Deň ústavy sprevádza naprieč Slovenskom značný pocit bezvýznamnosti.
Kde sa berie pocit bezvýznamnosti
Vôbec si nemyslím, že by ľudia nerozumeli významu ústavy ako základného zákona štátu. Alebo nechápali, že štátne orgány aj občania musia žiť podľa pravidiel. Alebo si neželali ústavnú ochranu ľudských a občianskych práv. Pocit bezvýznamnosti sa netýka našej štátnosti.
Dôvod vidím v tom, že výstižnejším názvom ako Deň ústavy SR pre tento sviatok by, žiaľ, bol Deň pokrytectva.
