Ivan Krastev je predsedom Centra liberálnych stratégií v Sofii a výskumníkom Inštitútu humanitných vied vo Viedni (IWM).
Mark Leonard je riaditeľom Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR).
Každá veľká kríza posledného desaťročia rozdelila Európu, medzi štátmi a vnútri štátov, podľa rozličných deliacich čiar. Kríza eura rozpoltila Európanov na sever a juh, pričom kontinent rozštiepila na dlžníkov a veriteľov.
Utečenecká kríza vytvorila inú deliacu čiaru, tentoraz medzi východom a západom.
No zatiaľ čo tieto delenia boli veľmi viditeľné a vykryštalizovali odlišné tábory, ktoré mali vplyv na iné oblasti politiky, pandémia v raných štádiách akoby Európanov stmelila.
Začalo sa to ako nacionalistické hnutie, keď vlády členov Európskej únie zo dňa na deň uzavreli hranice – ale rýchlo sa to rozvinulo na celoeurópsky okamih, keď členské štáty Únie súhlasili, že spoločne nakúpia vakcíny.
Ako však pokročil čas, je čoraz jasnejšie, že prežitá skúsenosť pandémie sa výrazne líši v rôznych častiach EÚ a že niektoré z jej najstarších rozdelení, podľa zemepisných a generačných čiar, ožili.
Delenia podľa názorov na opatrenia
Najnovší prieskum Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) ohľadom názorov občanov v čase koronavírusu odhaľuje úplnú priepasť medzi východom a juhom na jednej strane a severom a západom na druhej, pokiaľ ide o osobnú skúsenosť občanov s krízou.
Vo Švédsku, Dánsku, Francúzsku, Holandsku, Rakúsku a Nemecku napríklad prieskum zistil, že väčšina respondentov nebola osobne ovplyvnená chorobou. Zato v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Španielsku a Portugalsku platí presný opak.
