Milé čitateľky a milí čitatelia,
poznali sme všetky riziká príliš silného prokurátora. Nemuseli sme po príklady cestovať do Ruska, kde Jurij Čajka zastával túto pozíciu 14 rokov napriek početným korupčným podozreniam. Jeho meno sa vynorilo aj v súvislosti so službičkami pre Trumpa pri diskreditácii Clintonovej. Vladimir Putin ho vlani vymenil za bývalého vyšetrovateľa, ktorý dostal od prezidenta luxusný byt ešte pred svojím nástupom.
Mali sme tu Dobroslava Trnku. Aj videá s Kočnerom pre tých, ktorí nemali dostatočnú predstavivosť po jeho medializovaných prípadoch. Mali sme aj Jaromíra Čižnára, ktorý vraj bol lepší ako Trnka, ale nie natoľko, aby vykúpil opodstatnenosť takej silnej pozície.
Maroš Žilinka nám deň pred oslavou ústavy predviedol tieto riziká v praxi. Zrušil obvinenie bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému a spolu s ním sa na vlne prepúšťania zviezli aj Jaroslav Haščák a Zoroslav Kollár.
Ak by mal silný prokurátor chrániť napríklad neprávom obvinených a zasiahnuť, aby sa predišlo nenapraviteľným škodám, mal by mať nepriestrelnú integritu. Aby mohol odolávať tlakom. Lebo takáto moc nevyhnutne priťahuje pozornosť politických špičiek a aj ich nevyžiadanú náklonnosť a nadbiehanie. A v horšom prípade nátlak aj vydieranie.
Korunný prokurátor bez kontroly
Dokonca aj v krajinách, kde nefunguje systém všemožného ruského prokurátora, prebieha diskusia o tom, či je správne, aby generálny prokurátor bol najsilnejším článkom systému spravodlivosti, bez jasnej povinnosti vysvetľovať svoje kroky, bez verejnej kontroly a bez pák nápravy.
Verejnosť má pramálo možností kontrolovať činnosť generálneho prokurátora. Väčšinu svojich krokov robí za zatvorenými dverami a svetielko, ktoré na konci tunela sľuboval Maroš Žilinka, zjavne tú miestnosť nepresvieti. Politici napriek negatívnym skúsenostiam neprejavili veľa snahy eliminovať problematický paragraf, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi zastaviť akýkoľvek prípad bez dodatočných nápravných možností.
Lebo heslá porazíme mafiu naozaj nevysvetľujú, podľa akých princípov bude prokurátor rozhodovať. Asi treba riešiť systém, aby sme nemuseli stále riešiť osoby.
Pre všetkých, ktorí sa v tomto príbehu strácajú, kolega Roman Cuprik pripravil otázky a odpovede.
Čítajte: Ako Generálna prokuratúra znemožnila súdny proces s Pčolinským
V deň, keď nám prokuratúra povedala, že by sme sa mali pozerať na Pčolinského, Kollára a Haščáka ako na nevinných, odstúpil z funkcie prezident polície Peter Kovařík, ktorý oznámil, že si nevie predstaviť svoju činnosť ako policajného prezidenta, ktorý je trestne stíhaný.
Napriek tomu, že Kovařík začal s nálepkou smeráckeho šéfa protikorupčného odboru, počas jeho pôsobenia polícia začala odkrývať korupčné kauzy, ktoré siahajú na najvyššie miesta. Jeho obvinenie nebolo presvedčivé ani pre odborníkov z protikorupčných organizácií, ani pre niektorých koaličných politikov.
Koaličná Sme rodina tlieska prepusteniu Pčolinského so silnými väzbami na stranu a takisto si želala aj odchod Kovaříka.
Komentátorka Zuzana Kepplová si preto kladie otázku, "či by Sme rodina tak temperamentne nedôverovala Kovaříkovi a kupčila s podporou ministrovi Mikulcovi, ktorého opozícia tento týždeň veľmi silno chcela odvolávať, keby vo väzbe nesedel ich rodinný a politický člen?"
Čítajte: Že sa nediala nadpráca v prospech Pčolinského, bude treba vysvetliť
Čo však znamená obvinenie Kovaříka? Obvinenie aktívneho policajného prezidenta sme tu ešte nemali. V čom sa však líši jeho obvinenie od stíhania jeho predchodcov Milana Lučanského a Tibora Gašpara? Je to súčasť takzvanej vojny policajtov?
Šéf domáceho oddelenia Matúš Burčík vo vysvetľujúcom videu hovorí, že obvinenie policajného prezidenta môže byť vnímané ako forma nátlaku na to, aby polícia postupovala iným spôsobom vo veľkých kauzách, ktoré teraz rieši a v ktorých hrozia aj politikom a vplyvným podnikateľom vysoké tresty.
Burčík pripomína, že v minulosti sme nemali skúsenosti s takým rozsiahlym vyšetrovaním a dá sa predpokladať, že ľudia, ktorí majú dosah na niektoré bezpečnostné zložky, robia všetko, aby to vyšetrovanie strhli vo svoj prospech.
Pozerajte: Obvinili policajného prezidenta Kovaříka. Je to súčasť vojny policajtov
Pamätníky pre zlyhania?
Niektoré areály a miesta na Slovensku vyzerajú, ako keby ostali vojnou spustošené. Napríklad pri prechádzke opustenými kúpeľmi Korytnica sa vás môže zmocniť pocit, že život v nich sa skončil zo dňa na deň.
Redaktor Indexu Tomáš Vašuta si pre vás vybral desať opustených miest a vyrozprával pre vás ich príbehy a aj podnikateľské zlyhania, ktoré z nich urobili miesta pre duchov minulosti.
Čítajte: Ľudia odišli, budovy chradnú. Pozrite si slovenské mestá duchov
Redaktorka denníka SME Kristína Kúdelová bola nervózna aj napriek svojim skúsenostiam robiť rozhovory s filmovými hviezdami, či sa rozhovor s Johnnym Deppom uskutoční a či sa podarí z neho ukázať viac, než ukazujú trajlery.
Záujem čitateľov o tento text nebol však jediným ukazovateľom, že Kristíne sa podarilo dostať z Deppa viac ako frázy, že je v Karlových Varoch šťastný. Aby dotvorila obraz Deppa, autorka pripravila aj recenziu jeho nového filmu, kde tentoraz nehrá imaginárne bytosti, ale niekoho, kto s ním má viac spoločného než Jack Sparrow: veľa pije a míňa.
Čítajte: Johnny Depp pre SME: Ak mi dá niekto 17 dolárov, urobím remake Titanicu
Dnes učiteľky a učitelia rozmýšľajú, čo s klinčekmi a ružičkami, ktoré im deti nastupujúce do škôl priniesli. Aj keď táto dilema je neporovnateľne banálnejšia, než tá ako zabezpečiť výučbu v školách, aby sa tie nestali ohniskom nákazy koronavírusom.
Aj keď denné čísla nakazených sú už trojciferné, mnohí si opakujú, že možno tretia vlna nepríde, veď krajina je ešte zelená a politici riešia úplne iné veci. Lenže práve v tieto dni sa rozhoduje o tom, ako nás tretia vlna zasiahne, a my to stále môžeme do určitej miery ovplyvniť. Poučky sa nezmenili, len nás už unavujú: očkovanie, nosenie rúšok a dodržiavanie odstupu.
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
