Ako keby sa Európy odchod z Afganistanu netýkal. Rozhodlo sa vo Washingtone, Američania potom spojencov v NATO len informovali o dátume odchodu a bez väčšej diskusie sa to naplnilo.
Ešte vo februári sa pritom v Bruseli spomínala aj možnosť, že počet vojakov sa ešte zvýši. Smutné na tom je, že na členských štátov Európskej únie, z ktorých väčšina v Afganistane pôsobila, naozaj nezáležalo.
Únia spája nespojiteľné, ale pri obrane inú možnosť nemá Čítajte Únia pritom nemá dôvod byť slabá, ak by takou nechcela byť. Rozhodla sa tak. Ako celok je po Spojených štátoch druhou najväčšou ekonomikou na svete, vďaka Francúzsku (donedávna aj Británii) je jadrovou mocnosťou, má roky skúseností vo vyjednávaní konfliktov, ale aj v zasahovaní v iných častiach sveta.
Až príliš sa však sa v obrane spoľahla na transatlantické spojenectvo a na doktrínu studenej vojny, podľa ktorej chcú Američania obmedzovať sovietsky vplyv, a preto budú navždy brániť kontinent pred prípadnou ruskou inváziou.
