Posledný august nevojde do slovenských kroník svetlými písmenami. V 1995. bol unesený syn prezidenta a po 26 rokoch bola, pre zmenu, unesená nádej, že pred zákonom nie je v SR nikto "rovnejší", ale všetci sme si rovní.
A to platí i vtedy, ak sú Pčolinský a Haščák – o nich je reč – ozaj nevinní. "Amnestia", ktorú dostali priamo z Generálnej prokuratúry, je mimoriadne nešťastný spôsob bodky za oboma korupčnými podozreniami. Právne a aj politicky.
Autor nevidí do spisu, skutkových okolností ani do údajne rôznych uhlov pohľadu (štyroch) súdov na strane jednej a prokuratúry na strane druhej, čím Žilinka a jeho námestník bránili rozhodnutie v kauze exriaditeľa SIS.
Avšak argumentácia, že "bolo by úplne alibistické prikrývať sa rozhodnutím súdu", nekorešponduje s podstatou prokurátorskej existencie. Ba je s ňou v priamom rozpore.
