Autorka pôsobí na Gymnáziu C. S. Lewisa a v Nadácii Zastavme korupciu
Keby som bola čajka z pláže v Anzio, mala by som robustné bielo-hnedé telo. Stála by som na vratkom vršku slnečníka, pod ktorým by sa odohrávala rímska rodinná sobota plná kriku a krému a sústredene by som obhliadala svoje loviská.
Potom by som sa nekompromisne zniesla k bagete plážového vreckára, vyvaleného po šichte na vyradenom ležadle.
Bola by som z povahy prísna, ale spravodlivá a do posledného pierka rovnostárska, pripravená okradnúť o poživeň milionára, vreckára, vyžitú madam s orlím nosom, sladké počerné dievčatko aj afrického migranta s korálikmi.
Moč a kadidlo
Cez týždeň, keď sú pláže nariedko, by som si sadala do prieluky prímestského vlaku do Ríma a vzlietala sekundu predtým, než vhrmí do stanice Termini.
Nadýchla by som sa vedno s vyplašenými turistami čerstvo vypľutými z letiskovej linky známeho pachu moču a kadidla a rozletela sa do útrob mesta. Na rozdiel od turistov by ma ani sekundu negniavila zmes úžasu a úzkosti z rímskych stavieb, ktoré, bez ohľadu na epochu, v ktorej ich stavali, sú vždy o kus väčšie, ako je priemerný pozemšťan schopný zniesť.
Nie, ja by som letela rovno na Piazza Navona, na tú stranu, ktorá je k ránu v tieni, a teda plná ľudí a jedla. Nemiatlo by ma ani najrozšafnejšie gesto bohatstva, aké na planéte existuje, ktorým je rímska verejná, čistá, voňavá pitná voda prístupná kdekoľvek v meste a pre kohokoľvek.
Pre mňa sú fontány bez rýb a viditeľného planktónu len zdrojom občasnej planej zábavky.
Silencio
Preletela by som ponad čo do potravy nezaujímavé Koloseum bez vydráždenia predstavou zábavy organizovanej okolo sledovania pomalej a zúfalej smrti tvora vlastného druhu - a nevedela by som ani, že to nie je špecifikum antických Rimanov, ako radi vzdychajú návštevníci, lebo napríklad vstupenky na popravy do Justičného paláca v Bratislave sa vraj predávali ešte pred vyše polstoročím.
