Ak by sme mali nájsť jednu definíciu slovenského vidieka dnes, prihovorila by som sa za ploty. Betónové múry, kamene nasypané v drôtených klietkach, ktoré delia dvor od ulice, alebo aspoň zelené textílie natiahnuté ako clona na pletivových plotoch.
Na poriadne ohradenom dvore môžete všetko a nemusíte brať ohľad na susedov a okoloidúcich. Poriadne ohradený dvor je ideálnym miestom, kde môžete svojim známym povedať: Ja sa očkovať proti korone nepotrebujem. Mňa sa to netýka.
Pretože ak odhliadneme od minoritnej skupiny antivaxerov presvedčených textami z dezinformačných stránok, najčastejšie narazíme práve na tento argument. Ja nemám pocit, že to potrebujem. Ja nemám dôvod. Ja. Ja. Ja.
Toto nie je pokus definovať zaočkovaných ako oplývajúcich občianskymi cnosťami na rozdiel od tých, ktorí sa ešte zaočkovať nedali.
