Autor pracuje v Ústave pamäti národa
Premiestnenie sovietskej bojovej stíhačky MiG-21 z armádnej vojenskej základne na Sliači do tzv. parku Tri duby pri sliačskej železničnej stanici a „slávnostné odhalenie“ pamätníka Lietadlo vyvolalo aj kontroverzné reakcie.
Totiž pamätníci, ktorí zažili na vlastné „ oči a uši“ okupačný vpád vojsk Sovietskeho zväzu v roku 1968, pociťujú pri rachote lietadiel, vrtuľníkov a stíhačiek nad hlavami, ako to bolo aj na Sliači počas celej okupácie až do roku 1991, istú pachuť v konotácii so slávnostným umiestnením takéhoto stroja okupačnej armády vo verejnom priestore slovenského mesta v ponovembrovom období.
Čo si to vlastne pripomíname?
Inštalovanie nie úplne vkusne na modro-červeno premaľovanej „miginy“ poňali organizátori tohto aktu na čele s primátorkou Sliača Ľubicou Balgovou v pozitívnom duchu.
Pomenovanie oddychového parku Tri duby je zrejmé, ale pôvodné letisko Tri duby bolo na druhej strane cesty I/66. Nie všetci návštevníci môžu pociťovať relax pri pohľade na hrozivú kovovú opachu, ktorá bola určená hoci aj na zostreľovanie malých lietadiel, ktorými utekali ľudia na Západ z komunistického Československa alebo Poľska.
Prípadne na ochranu monopolu moci komunistickej strany na čele s normalizátorom Gustávom Husákom, sovietskym veľvyslanectvom, a teda rezidenciou KGB či posledným šéfom ŠtB Alojzom Lorencom.
Je tiež nevkusné a ahistorické, aby umiestnenie takéhoto bojového stroja, ktorý bol vykonávateľom okupačnej devastácie, sprevádzalo oslavy 85. výročia letiska Tri duby, ktoré slúžilo demokratickej armáde Československa, prípadne antifašistickým bojovým akciám počas Slovenského národného povstania.
Je absurdné a historicky mylné, aby sa inštalovaním migu oslavovalo SNP, to SNP, ktorému predchodkyňa okupačnej armády, Červená armáda nedokázala v roku 1944 prísť na pomoc.
