Autorka je antropologička, pracuje v Sociologickom ústave SAV
Pandémia ľuďom, ktorí pracujú v kanceláriách, priniesla prácu z domu. Tá mnohých pracujúcich zaskočila. Bežné rutiny sa zrušili. Zrazu sme zistili, aké dôležité pre výkonnosť (ale aj pre osobnú pohodu) je pracovať vždy na tom istom stole alebo prehodiť pár slov s kolegami pri kávovare.
Pre niekoho bola práca z domu úľavou – nemusel tráviť čas v zápchach, mohol pracovať v papučiach a teplákoch, uvariť si obed či urobiť si prestávku uprostred pracovného dňa.
Pre tých, ktorí museli pracovať popri malých deťoch, však bola práca z domu nočnou morou. Všetci poznáme anekdoty o matkách, ktoré sa zamykali s notebookom na toalete, lebo to bolo jediné miesto, kde bolo ticho a mohli aspoň chvíľku pracovať.
Možnosť pracovať a byť výkonný nebola za týchto podmienok rozdelená rovnomerne a závisela od rodu, toho, či pracujúci mali malé deti, ale aj od toho, či mali k dispozícii rýchly internet a voľnú izbu.
