Autor je riaditeľ Inštitútu strategických politík STRAPOL
V týchto dňoch si pripomenieme dvadsiate výročie teroristických útokov na Spojené štáty z 11. septembra 2001.
Dve desaťročia predstavujú dostatok času reflektovať minulé udalosti a s istým emocionálnym odstupom aj vidieť širší obraz vecí, lebo už poznáme zamýšľané aj nezamýšľané dôsledky.
Rýchle prebratie moci Talibanom je bodkou za dvadsaťročným pôsobením Spojených štátov a spojencov v Afganistane. Skutočne sa potrebujeme kriticky pýtať, prečo a ako sa mohla situácia takto vyvinúť, kde sa spravili chyby či aké dôsledky očakávať.
Tento text však ide iným smerom a jeho cieľom je nájsť odpoveď, kto sa môže v tomto konflikte postaviť na stranu víťazov a kto na stranu porazených. Preto sa v tejto úvahe musíme vrátiť k al-Káide a jej činom. Tie dali do pohybu dejinné udalosti, ktoré ani dnes ešte nevieme posúdiť v potrebnom rozsahu.
Boh nám dal za pravdu, tvrdili
Každý fenomén je dieťa svojej doby a nemožno preniknúť k jeho podstate bez bližšieho poznania kontextu, z ktorého vzišiel. Ak hovoríme o militantnom džihádizme a jeho globálne najznámejšej značke al-Káide, vráťme sa do roku 1989.
Vtedy Sovietsky zväz po deviatich rokov vojny sťahuje svoje sily z krajiny a afganskí mudžahedíni slávia veľké víťazstvo. Tento ich zásadný vojenský a ideologický úspech mal pre fundamentalistov jednoduchý ústredný odkaz. Náš boj, naše ciele a naše činy sú v súlade s božím učením. Presilu neveriacich sme porazili, lebo na našej strane je Boh.
Mobilizačný efekt víťazstva mudžahedínov z hôr nad ZSSR, svetovou superveľmocou svojej éry, ťažko exaktne vyčísliť. Nie je však dôvod pochybovať, že bolo kľúčovým katalyzátorom procesov, z ktorých o niekoľko rokov vyrastie globálne džihádistické hnutie na čele s al-Káidou.
Afganistan v tomto vývoji zohráva centrálnu úlohu.
