Autor je bývalý vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku, generálny tajomník NATO a španielsky minister zahraničia
Ten naratív už takmer zľudovel: Spojené štáty a Čína uviazli v boji o svetovú nadvládu v množstve oblastí ako technológie, obchod, obrana, kybernetický priestor a dokonca vesmír. A máloktorý znalec si dnes dovolí spochybniť, že čínsko-americké vzťahy budú formovať dejiny 21. storočia.
Zároveň by však analyzovanie dnešnej geopolitickej scény ako vedľajšieho produktu pretekov dvoch koní bolo hrubým a zastaraným zjednodušením.
Naučili sme sa podceňovať
Je lepšie neopisovať náš svet čierno-bielo, ale ako kaleidoskop meniacich sa vzorcov. Jedným z hlavných zdrojov jeho farebnosti je Európska únia. V súčasnom medzinárodnom prostredí má EÚ menej pozornosti, než by si zaslúžila, ale viac, než si sama myslí.
Je pravda, že Európa zaostáva za USA a Čínou v rozvíjaní strategických technológií ako polovodiče a kvantové programovanie. Keď Únia oslovuje zvyšok sveta, často to znie skôr ako kakofónia než ako symfónia. A mnohí z jej občanov, možno z nostalgie za časmi, keď bol tento kontinent domovom nespochybniteľných svetových veľmocí, majú teraz sklon opovrhovať príspevkom EÚ a bagatelizovať jej manévrovací priestor.
My Európania by sme si však mali pripísať väčšie zásluhy. Aj skeptici musia uznať, že sme prinajmenšom založili spoločný trh, ktorého regulácia závisí výlučne od úniových inštitúcií. Komerčný vplyv Únie by sa mal preto merať úhrnne, no tradičné analytické rámce uprednostňujú jednotlivé štáty.
Tento prístup, spolu s čínsko-americkou "obchodnou vojnou", nás viedol k zveličeniu ekonomickej váhy USA a Číny – na úkor Európy.
Stále vedieme index sexy krajín
Tak sa teda pozrime na fakty.
Európska únia je najväčším vývozcom tovaru na svete a druhým najväčším dovozcom (tesne za USA). V službách vedie Európa aj vo vývoze, aj v dovoze.
