Autor je profesor financií na Chicagskej univerzite
Najprv ich oslavovali za to, že zohrali ústrednú rolu pri organizovaní arabskej jari. Teraz sociálne médiá vinia za každý výsledok, ktorý sa tradičným médiám nepáči – od referenda o brexite a zvolenia Donalda Trumpa až po všeobecnejšiu politickú polarizáciu.
Rastúce sklamanie a nevôľa nad sociálnymi médiami vedú k čoraz silnejším požiadavkám na reguláciu. Tlak je momentálne dosť silný, aby sa Facebook v obave, že mu štát zviaže ruky, pokúsil sám viesť regulačné snahy a aby výrazne dával najavo podporu takejto politike.
Aký druh regulácie však potrebujeme?
Ako Facebook stvoril ľudí blokujúcich Bratislavu (komentár) Čítajte Ako vyzerali renesančné diskusné fóra
Pri odpovedi na túto otázku musíme najprv oceniť transformačný charakter sociálnych médií, ktorý sa nepochybne dá porovnať s úlohou tlače v Európe pätnásteho storočia.
Pred vynájdením tlače si ľudia knihy nemohli dovoliť a ich výrobu musela dotovať katolícka cirkev, ktorá si tak udržiavala monopol na vedomosti. Len čo sa však objavila tlač, knihy sa stali dostupnými pre obchodnícku vrstvu. A keďže väčšina kupcov nevedela plynule po latinsky, dopyt po Biblii tlačenej v miestnom jazyku ohromne vzrástol.
Vynález tlače však nezmenil iba jazyk kníh, ale aj štýl a obsah diskusie. Hoci stredoveké diskusie bývali prudké, vždy boli učené a vedené vznešeným tónom. S tlačou však prišla aj cirkevná reformácia, ktorá zahŕňala teologické diškurzy plné urážok a teatrálnosti.
Tak vtedy, ako aj dnes všetci chápali, že výbušné intelektuálne zápasy privodia väčšie tržby.
