Autor je teológ
Predstava, že kresťanstvo a jeho viditeľní predstavitelia je to jediné, čo za „slušné“ náboženstvo môžeme v euroamerickom priestore považovať, je dnes už prekonaná.
Po stáročia bolo z cirkevných kruhov presadzované učenie, že mimo cirkvi niet spásy. Po Druhom vatikánskom koncile bolo toto tvrdenie katolíckej cirkvi síce odmietnuté, ale pohŕdanie protestantmi, židmi, moslimami, východnými filozofiami či neveriacimi zostalo.
Ani ten, kto celkom bez otázok vyrástol v kresťanskej viere, nemôže už dnes nevidieť, že kresťanstvo nie je vo svete jediným náboženstvom, ktoré vedie k zmysluplnému zodpovednému životu.
Milióny ľudí dokazujú, že aj judaizmus, alebo islam, hinduizmus a budhizmus, ponúkajú presvedčivé odpovede na veľké životné otázky. To znamená, že už nie je samozrejmé byť kresťanom. Skôr naopak. Aj „tradičný“ kresťan sa raz bude musieť sám seba pýtať: čo vedie k tomu urobiť krok ku kresťanstvu – alebo v kresťanstve zotrvať?
Byť kresťanom už nie je samozrejmé Čítajte Viera bez rituálov
Najmä po druhej svetovej vojne a v takzvanom poosvienčimskom svete sa o Bohu a kresťanskej civilizácii hovorí kriticky uvažujúcemu veriacemu človeku veľmi ťažko.
