Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Najsmutnejší bol pohľad na dvoch starších mužov, ako kráčajú do súdnej budovy.
„Či ešte stihne môj pohreb,“ premýšľal jeden.
„Azda so mnou bude môcť byť, keď budem umierať,“ vravel si v duchu druhý.
Ani jedného súd nepotešil.
Bieloruský Havel s flautou
Čo sa dá stihnúť za jedenásť rokov. Predovšetkým stať sa z novorodenca adolescentom. Dvakrát sa zúčastniť na prezidentských voľbách. Mnohokrát zmeniť farbu vlasov, rozviesť sa a zase vydať, byť zúfalá a zase šťastná, pochovať pár príbuzných a osláviť narodenie detí priateľov a kolegov.
A veľa ďalších vecí. Tiež zostarnúť. Zošedivieť.
Maryja Kalesnikavová oslávila v apríli 39. narodeniny. Donedávna bola výrazne blond. Teraz má vlasy tmavé. Keď bude opúšťať brány bieloruskej ženskej trestaneckej kolónie, bude mať pravdepodobne na hlave nádych striebra.
Tie 39. narodeniny slávila vo väzení. V pondelok jej sudca mestského súdu v bieloruskej metropole Minsku povedal, že ich tam oslávi ešte najmenej desaťkrát. Dostala „natvrdo“ jedenásť rokov v krimináli za to, že sa jej zachcelo spravodlivých prezidentských volieb.
Vraj je extrémistka, zvádzala na účasť v extrémistickej organizácii aj iných bieloruských občanov a pripravovala sprisahanie s cieľom zmocniť sa hlavných funkcií v štáte, najmä tej najvyššej, z ktorej chcela vyštvať Alexandra Lukašenka.
Ak sa rozsudok bieloruského súdu naplní, Maryja vyjde z cely ako zrelá žena. Tuší to aj ona, jedna z najvýraznejších postáv bieloruskej opozície, ktorá môže vojsť do dejín ako bieloruský Havel v sukniach. A s flautou.

Sloboda ako hermelín
Na vyhlásenie rozsudku, ktoré bolo napočudovanie verejné, prišli stovky ľudí. Maryja bola ako vždy v skvelej nálade, alebo to dokázala zahrať. Možno, aby neurobila radosť svojim väzniteľom, neustále sa usmievala, ruky v kovových putách čas od času zdvihla k brade, aby z prstov vyrobila svoje obligátne srdiečko.
Neviem, či by som dokázala osobný život, milovanú profesiu, možno aj šancu na materstvo obetovať myšlienke takej nevďačnej, ako je boj za slobodu ostatných. Platiac slobodou vlastnou. Veď mnoho ľudí ani po žiadnej veľkej slobode netúži, naopak.