Státisíce utekajúce z Afganistanu sú bezprostredný európsky presah vlády Talibanu. Áno, európsky, keďže Amerika je ďaleko a sídlo liberálnej demokracie a materiálneho dostatku (prebytku) je nepomerne príťažlivejšou destináciou ako napríklad Pakistan.
V Európe však nepanuje nadšenie. Naopak, od krajiny ku krajine vyjadrujú politici stop nelegálnej migrácii. V rôznych obmenách. Trebárs náš Kollár vydal smerné číslo desať. A ani noha viac, lebo „kým bude Sme rodina vo vládnej koalícii, nedovolí navyšovať odsúhlasený počet desať“.
Podobne tvrdý – nebudete veriť – je Macron. „Rok 2015 sa nesmie opakovať, my to nedovolíme,“ odkázal Francúzom. A v Kodani, kde vládne sociálna demokracia (!), pritvrdzovať ani nemusia, keďže (navzdory kritike mimovládok aj vysokého komisára OSN) zákon umožňujúci presúvať žiadateľov o azyl do centier mimo Dánska prijali už v predstihu.
