Autor je teológ a spisovateľ
Pápežská návšteva má význam aj pre tých, ktorí nie sú členmi rímskokatolíckej cirkvi. František prichádza na Slovensko konsolidovať svoju náboženskú autoritu a zvyškovú politickú moc, ktorá ostala rímskym biskupom, no slovenská verejnosť je na jeho cestu pripravená menej ako kedykoľvek inokedy.
Pápež je autentickým rímskym katolíkom
Jezuita formovaný teológiou oslobodenia, stúpenec láskavého katolicizmu pevne zakoreneného v sociálnej realite tých najslabších, prichádza do vnútorne rozdelenej krajiny, kde sa nové zlomy nevytvárajú na tradičných konfesionálnych rozporoch, ako to bolo v minulosti, ale predovšetkým na vzťahu k modernému svetu.

V tomto zmysle vyvoláva pápežská návšteva paradoxne väčšie obavy z toho, čo povie v radoch bigotných politických kresťanov, ako medzi tými, ktorí vidia v Bergogliovi svojho ideového spojenca.
Ani jedna z týchto skupín však v skutočnosti nepozná Františkovu politickú teológiu natoľko, aby mohla s istotou povedať, kým je.
Pápež je dnes rovnako ako väčšina verejných postáv zredukovaný na súbor citátov, výrokov, niekedy falošných, inokedy vytrhnutých zo zložitého kontextu jeho osobitého myslenia.
Slovenskí liberáli by v ňom radi videli katolíckeho Robina Hooda, spojenca v boji proti teokraciám a zaostalosti, človeka otvoreného pomoci migrantom, prívetivého voči homosexuálom a bezvýhradne dôverujúceho vedcom v otázke vakcíny.
Podliehajú tak rovnakému omylu ako všetci laici, ktorí si cez svoju woodstockovskú obrazotvornosť predstavujú Ježiša ako speváka z The Doors na psychedelickom festivale pri Mŕtvom mori.

Pápež nie je ani liberálom, nie je ani superstar nového katolicizmu, je však niečím viac, je autentickým rímskym katolíkom, ktorý na rozdiel od mnohých stredoeurópskych prelátov nezabudol ani sociálne učenie cirkvi a pôvodný reflex kresťanskej ľudskosti.