Ak za moment rozpadu straníckeho projektu Andreja Kisku neberieme už samotný jeho odchod, tak sa môžeme obzrieť na čas, keď Veronika Remišová vlažne podporila spolustraníčku Máriu Kolíkovú pri jej odvolávaní v parlamente, keď aj Igor Matovič nahlas uvažoval, že ministerke spravodlivosti tak celkom nedôveruje (kauza prenájmu budovy MS).
Spomenúť sa oplatí aj na čas, keď si Veronika Remišová napriek vôli svojej strany vedela predstaviť trojkoalíciu bez SaS a aspoň s časťou strany sa tak rozišla na základnej diagnostike jarnej koaličnej krízy, či je centrom chaosu Igor Matovič, alebo nie.

Najďalej myšlienka totálnej neprijateľnosti Matoviča odstrelila Miroslava Kollára a Tomáša Valáška. Tí rovno deklarovali, že idú radšej pracovať na nematovičovskej alternatíve k Smerohlasu a vstupom do PS a Spolu vtiahli tieto strany aspoň pomyselne do parlamentu.
Kolíkovci sa napokon utriasli na prechode pod SaS - do klubu, nie do strany -, teda k Matovičovmu arcinepriateľovi zo sezóny zima/jar. Expremiér sa tak s nevôľou díva, ako sa Sulík obohatí o platformu Kolíkovej. A strana SaS, ktorá sa jediná vládnutím percentuálne posilňovala, dostane poslaneckú – a ako pevne dúfajú u Sulíka aj Kolíkovej – aj ministerskú injekciu.